Výkonnosť slovenskej ekonomiky, meraná dvoma rôznymi ukazovateľmi, sa od roku 2016 vyvíja výrazne odlišne. Podľa údajov o hrubom domácom produkte (HDP) v parite kúpnej sily (PKS) na obyvateľa kleslo Slovensko z úrovne 78,5 % priemeru EÚ v roku 2015 na 69 % v roku 2021. Naopak, HDP v stálych cenách rástol v rovnakom období rýchlejšie ako priemer únie, upozornil v aktuálnej analýze Inštitút finančnej politiky (IFP) ministerstva financií. Rozdiel medzi nimi nie je pritom iba na Slovensku, ale v rôznej miere v celej EÚ.
Metodické nedostatky
Odlišný vývoj ukazovateľov je podľa inštitútu do veľkej miery spôsobený metodickými nedostatkami. Politika Eurostatu umožňuje revidovať údaje o PKS iba tri roky dozadu. Úpravy, ktoré v roku 2019 vykonal Štatistický úrad (ŠÚ) SR, tak medzi rokmi 2015 a 2016 vytvárajú „zlom“ v údajoch. „Okrem toho, zmena metodiky v roku 2019 viedla k zvýšeniu vykazovaných slovenských cien bývania, ktoré v štatistikách PKS dosahujú dvoj- až trojnásobnú úroveň ostatných krajín. Takýto rozdiel nezodpovedá ostatným štatistikám o cenách nehnuteľností, čo naznačuje nedostatky pri zavádzaní novej metodiky,“ zdôraznil IFP. Druhou príčinou rozdielov v údajoch sú obsahové rozdiely medzi ukazovateľmi. Kým HDP v stálych cenách meria objem vytvorených tovarov a služieb, produkt v PKS odzrkadľuje množstvo nakúpených tovarov a služieb. „V zatvorenej ekonomike sú si oba ukazovatele rovné. V malých otvorených ekonomikách však medzi nimi môže vzniknúť rozdiel,“ vysvetlil inštitút.
Ceny výrobkov, ktoré Slovensko vyváža na zahraničné trhy, totiž rastú relatívne pomaly. Na druhej strane, ceny dovážaných tovarov a služieb rastú rýchlo. V dôsledku toho objem produkcie vytvorenej na Slovensku každý rok rastie v priemere o 0,5 percentuálneho bodu (p. b.) rýchlejšie ako objem nakúpených tovarov a služieb. „Tieto dva faktory vysvetľujú takmer celý rozdiel (98 %) medzi vývojom dvoch hrubých domácich produktov na Slovensku,“ zhodnotil IFP.
Nie sme jediní
Slovensko nie je jedinou krajinou, ktorá zaznamenáva veľké rozdiely medzi nimi. V krajinách EÚ sa počas rokov 2002 až 2021 ukazovatele v stálych cenách a v PKS rozišli v priemere o takmer 8 %. „Odhadujeme, že výmenne relácie a odlišný spôsob váženia vytvárajú v rámci krajín EÚ odchýlku medzi dvoma druhmi HDP vo výške 5,3 %. Rozdielny spôsob zberu dát a v menšej miere aj revízna politika Eurostatu vytvárajú odchýlku 6,3 %. V mnohých krajinách sa tieto faktory navzájom kompenzujú, a preto celkový rozdiel dosahuje 7,7 %,“ vyčíslil inštitút.
