Jarná prognóza Európskej komisie naznačila, že slovenský HDP v roku 2024 vzrastie o 2,2 percenta v dôsledku rastu súkromnej a verejnej spotreby. V roku 2025 by mal hospodársky rast dosiahnuť 2,9 percenta najmä vďaka silnému domácemu dopytu.
V roku 2024 by podľa prognóz Európskej komisie Slovensko malo dosiahnuť deviaty najlepší rast v 27-člennej Únii a v roku 2025 sa dostane na siedmu najlepšiu priečku v Únii.
V roku 2023 zostala celková inflácia na úrovni 11 % v dôsledku vyšších cien energií a potravín. Komisia predpokladá, že inflácia sa na Slovensku v tomto roku spomalí na 3,1 %, ale v roku 2025 narastie na 3,6 % v dôsledku očakávanej konvergencie cien energií k trhovým úrovniam.
Vládne podporné opatrenia by mali aj v roku 2024 obmedzovať vplyv vysokých cien energií na domácnosti a podniky. Plánované zvýšenie reálnych miezd by zas malo poskytnúť ďalší stimul pre súkromnú spotrebu.
Podľa prognóz Európskej komisie miera nezamestnanosti bude naďalej klesať – z 5,8 % v roku 2023 na 5,4 % v roku 2024 a 5,2 % v roku 2025, čím sa udrží napätý trh práce. Hlavnou hybnou silou znižovania nezamestnanosti je pokles populácie v produktívnom veku, pričom dopyt po práci zostáva silný.
V roku 2023 rast nominálnych miezd zaostával za mierou inflácie, očakáva sa však, že v rokoch 2024 a 2025 budú platy zamestnancov rásť výrazne rýchlejšie ako inflácia, čo povedie k zvýšeniu reálnych miezd.
Verejný deficit sa v roku 2023 zvýšil na 4,9 % HDP v dôsledku podpory energetiky, trvalého zvyšovania miezd vo verejnom sektore a sociálnych dávok. V roku 2024 sa verejný deficit zvýši na 5,9 % v dôsledku výdavkových opatrení z roku 2023 (vyššie odmeny verejných zamestnancov, rodinný balík, rodičovský bonus v rámci reformy dôchodkového systému, vyplácanie 13. dôchodku).
Pri absencii konsolidačných opatrení by mal deficit verejnej správy zostať na vysokej úrovni 5,4 % HDP aj v roku 2025. Komisia predpokladá úplné ukončenie opatrení na podporu energetiky v roku 2025.
