Voľné poskytovanie služieb vs. právo na usadenie sa

Pôsobiť v inej členskej krajine EÚ je možné vo viacerých formách. Je potrebné vybrať si na to správny právny rámec. Častokrát, či už z nevedomosti alebo s vidinou väčšieho zisku, dochádza k mylnej interpretácii a porušovaniu práva EÚ.

Možnosti sú v zásade dve - buď využijete právny rámec voľného poskytovania služieb alebo právo na usadenie.

Právo na usadenie (na základe článkov 49 – 54 Zmluvy o fungovaní EÚ) znamená, že osoba má právo založiť si podnik (bez ohľadu na jeho právnu formu) v inom členskom štáte (tzv. krajine určenia) za rovnakých podmienok ako štátny príslušník daného členského štátu (t.j. krajiny určenia). Týka sa to sústavne vykonávaných hospodárskych aktivít osoby/firmy v inom členskom štáte.

Právo na voľného poskytovania služieb (na základe článkov 56 – 62 Zmluvy o fungovaní EÚ) spočíva v práve podnikateľa či firmy z jedného členského štátu EÚ dočasne a príležitostne poskytovať služby na území druhého – hostiteľského - členského štátu bez povinnosti usadiť sa t.j. založiť novú firmu.

V prípade voľného poskytovania služieb je nevyhnutné, aby služba bola:

• bežne poskytovaná v domovskej krajine, v ktorej má podnikateľský subjekt sídlo
• poskytnutá za odmenu
• založená na zmluve medzi podnikom, ktorý službu poskytuje a objednávateľom služby
• dočasná z pohľadu: trvania, pravidelnosti, opakovania, kontinuity (presné hranice nie sú stanovené pretože napr. zmluva na postavenie obchodného domu môže byť chápaná ako dočasná, keď to bude 1 zákazka vykonávaná zamestnancami firmy, pritom bude trvať povedzme 2 roky).

Živnostníci by mali mať so sebou nasledujúce dokumenty:

• osobné doklady (občiansky preukaz alebo pas)
• živnostenský list preložený do angličtiny resp. jazyka danej krajiny
• zmluvu na realizáciu zákazky preloženú do angličtiny resp. jazyka danej krajiny
• Európsky zdravotný preukaz poistenca
• formulár PD A1 zo sociálnej poisťovne
• odporúčané je aj komerčné poistenie (napr. ak sa stane úraz, bezprostredné ošetrenie na mieste aj v nemocnici sa hradí na základe Európskeho zdravotného preukazu poistenca, avšak prípadný potrebný prevoz na Slovensko následne z komerčného poistenia, ak nie je musí si ho postihnutý zaplatiť sám)

V prípade, že je zákazka realizovaná viacerými živnostníkmi, je potrebné zohľadniť charakteristiku závislej práce a posúdiť, či je príslušnú prácu vôbec možné vykonávať na živnosť. Závislú prácu definuje § 1 ods. 2 slovenského Zákonníka práce. Obdobne je zakotvená v legislatívach iných členských krajín EÚ. Závislá práca je práca vykonávaná:

• vo vzťahu nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca,
• osobne zamestnancom pre zamestnávateľa,
• podľa pokynov zamestnávateľa,
• v mene zamestnávateľa,
• v pracovnom čase určenom zamestnávateľom.

Závislá práca môže byť vykonávaná výlučne v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu. Iba výnimočne, za podmienok ustanovených v tomto zákone aj v inom pracovnoprávnom vzťahu. Pracovný pomer je pomer založený pracovnou zmluvou. Závislá práca nemôže byť vykonávaná v zmluvnom občianskoprávnom vzťahu alebo v zmluvnom obchodnoprávnom vzťahu. V prípade, že pôsobíte ako živnostník a máte zmluvu na počet odpracovaných hodín, nie na konkrétnu zákazku, je to tiež vnímané ako závislá práca.

Keď ste SZČO a pôsobíte cezhranične v inej členskej krajine uistite sa, že:

• Služba je vykonávaná na základe zmluvy o dielo, prípadne na základe objednávky.
• Máte svoje vybavenie a náradie.
• Odmena je dohodnutá za odvedené dielo, nie je použítá žiadna forma časovej odmeny.
• Ručíte za vady diela, preto musí byť jasne stanovené, za akú časť diela ste zodpovedný.
• Ste schopný prijímať aj iné zákazky t.j. nepracujete výlučne pre jedného odberateľa (zahŕňa aj domovskú krajinu).
• Odberateľ nemá zásadný vplyv na obsah a spôsob vykonávania služby.
• Odberateľ nevydáva pokyny a neriadi vašu prácu.

Je bežné, že vzájomne spolupracujú skupiny SZČO, napr. skupina maliarov, murárov či podlahárov. Aj v iných krajinách EÚ môže na jednom mieste pôsobiť viac nezávislých SZČO. Vždy však musí ísť o skutočne nezávislú SZČO, to znamená, že každá SZČO pracuje na svojom diele sama, má za neho zodpovednosť a nespolupracuje na ňom s ďalšími SZČO či zamestnancami iných firiem. Inak by totiž išlo o nelegálnu prácu. Toto je v niektorých prípadoch možné bez problémov splniť, napr. maliari si rozdelia priestory, ktoré sa budú maľovať, v iných prípadoch nie. SZČO nesmie taktiež spolupracovať s vyslanými zamestnancami iných firiem ani so zamestnancami zákazníka.